Ako som cestoval s Národným dopravcom

Autor: Michal Mazánik | 21.5.2017 o 22:16 | Karma článku: 11,87 | Prečítané:  5301x

Keď sa človek rozhodne podporiť verejnú dopravu a nakoniec práve vďaka nej musí ísť autom. Aj tak by sa dala nazvať moja nedávna cesta do českého Vsetína. 

Mám dojem, že celé nasledujúce rozprávanie bude čiastočne odzrkadľovať aj stav slovenských železníc. 

Do Vsetína som sa vybral v stredu 12. apríla a dá sa povedať, že z „pracovných“ dôvodov. Keďže som tam potreboval byť už pred ôsmou a chcel som na cestovanie využiť verejnú dopravu, vybral som si na cestu ranný rýchlik Cassovia, ktorým som sa mal dostať do Púchova.

Tento rýchlik som si vybral aj pre to, že ako takmer jediný zastavuje v Dubnici nad Váhom a mohol som sa teda vyhnúť prestupu v Trenčianskej Teplej. V Púchove som mal následne prestupovať a odtiaľ ísť do Česka. To, ako som plánoval ísť od Púchova ďalej spomínať nebudem, pretože nakoniec som sa nedostal ani na hranice.

Je teda streda, tesne pred pol šiestou ráno a ja čakám na prvom nástupišti ŽST Dubnica na svoj rýchlik. Má síce napísané meškanie 5 minút, to si ale nevšímam, nakoľko v Púchove som mal na prestup niečo okolo 10 minút. Vlak prichádza a hneď ma udivuje, že ho tiahnu dve lokomotívy. Ako som sa dozvedel, lokomotíva Národného dopravcu sa pokazila a tak vlak ťahá lokomotíva nákladného dopravcu Cargo.

Práve táto udalosť spôsobila ono 5 minútové meškanie. Ale, hlavne že vlak ide, nastúpil som a pohli sme sa. Avšak ešte pred prejdením odchodového návestidla z Dubnice znova stojíme. Čo je za tým? Samozrejme, pokazila sa aj náhradná lokomotíva.

Táto druhá porucha nás stála okolo 20 minút čakania v Dubnici, ale, čo to znamená? Ak prípoj do Česka nepočká, nedostanem sa tam. Za 20 minút, kedy opravovali lokomotívu okolo nás prešiel po vedľajšej koľaji osobný vlak, tiež smer Púchov a Žilina, avšak cestujúcim z rýchlika prestup umožnený nebol, hoci oba spoje vykonával rovnaký, Národný dopravca.

Konečne sme sa pohli. Neuveriteľným tempom, ani nie 90 km/h sa blížime do Púchova. Vtom prichádza sprievodca, ktorý okrem kontroly lístkov oznamuje, že prípoj v Púchove nečaká. Takže teda v Púchove vystupujem a idem do staničnej haly. Tam som nebol zďaleka jediný, kto sa chcel prepraviť naspäť do Dubnice na náklady železníc. Bol mi vydaný doklad oprávňujúci na bezplatnú prepravu.

Čakám teda na nástupišti a po pár minútach prichádza spiatočný os. vlak do Dubnice. Nastupujem a práve teraz začína druhá rana od nášho dopravcu. Sadám si do kupé, a po rozhliadnutí sa zisťujem niekoľko zaujímavých vecí. Klasické, koženkové sedlá sú počmárané, dvere na kupé poriadne nefungujú, vypadávajú z vodiacej drážky na podlahe a kolíšu sa vo vzduchu.

Idem sa teda radšej pozrieť na opačnú stranu, čo však čoskoro oľutujem. Nad oknom totiž odpadáva obloženie stropu, ktoré drží hádam len na jednom klinci. Počítam každý meter až som konečne znova v Dubnici a môžem vystúpiť. Tam, po krátkom spamätaní sa začínam riešiť vrátenie cestovného. Pre objektivitu musím dodať, že cestovné mi naozaj bolo vrátené.

Ale čo teraz, ešte sa predsa stále musím dostať do Vsetína. A tu oceňujem, že mám známych, ktorý pre mňa po krátkom telefonáte prišli a do Vsetína ma doviezli. Podarilo sa mi tak stihnúť onú dôležitú udalosť, prijímacie skúšky. A keďže som poďakoval mojím známym za odvoz, na tomto mieste ďakujem aj Národnému dopravcovi, za pevne verím, už neopakovateľný zážitok ;-) . 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.


Už ste čítali?